Irwin je maďarský krátkosrstý stavač (MKS), resp. vyžla, vyžliak, žemľa, srnka, kubo, krtko, Irwiniatko, Irmins (ako ho volá niekto kto sa doteraz nenaučil správne vysloviť jeho meno :D ), Erwin (kto mi jeho oslovením robí napriek) a mnoho iných oslovení ako ho my a ostatní voláme . Je veľmi tvrdohlavý, vždy si urobí čo chce aj keď vie čo ho potom čaká a neminie. Všetko ukradne čo sa mu pripletie popod nos, alebo to niekomu padne, zaujme jeho pozornosť. Či je to topánka, čiapka položená na poličke, plastová fľaša alebo zabudnutá maškrta na stole. Čím je starší tak sa u neho začína prejavovať strážny pud :) aj keď je s niekým pol dňa, akonáhle prídeme my domov zabúda na všetkých a nikoho ku nám bez vrčania alebo výhražného štekania nepustí.

Dostal sa k nám vďaka p.Marte Demčákovej, ktorej som a aj stále budem veľmi vďačná za to, že mi ho našla a odporučila a taktiež za veľa rád, ktoré mi dáva. Po jej e-maily, ktorý som dostala o 7 ráno (10.5.2011) som nevedela vydržať a hneď po 8:00 (nebudem predsa budiť ľudí tak skoro ráno) som volala chovateľke, či je Irwinko ešte u nej a či vlastne mám nejakú šancu, aby bol môj. Dozvedela som sa, že ho ešte má a nasledoval dlhý výsluch a otázok o základných veciach o mne, či bývame v rodinnom dome alebo v byte, atď. Po výsluchu som jej povedala, že najradšej by som si hneď po neho išla a keď mi povedala, že môžem, nevedela som sa dočkať konca prac.doby. Hneď po práci sme sa vydali na dlhú cestu do Horného Baru, kde sme úspešne po 19-tej dorazili a prvýkrát ho uvideli....

Druhé veľké ďakujem patrí chovateľke od ktorej Irwinka máme, p.Martine Braunerovej, hlavne preto, že si vybrala nás, ako tých ktorým svoje šteniatko dá a verila nám, že sa o neho dobre postaráme.

Keďže sme plánovali šteniatko až okolo augusta-septembra 2011, nemali sme žiadnu výbavu, tak sme sa na ceste späť, t.j. okolo polnoci stavili v nitrianskom Tescu a nakúpili sme aspon základ a ostatné nakupovanie pre Irwinka pokračuje až do dnes :D . Chceli sme šteniatko len ako domáceho miláčika, ale ako ho vidíme ako rastie (a rastie do krásy) a zaujíma ho všetko čo sa hýbe (hlavne susedove sliepky, holuby, zajace), rozhodli sme sa, že vyskúšame postupne ako mu to pôjde na výstavách, v júni 2012 bude mať 18 mesiacov, čo pre nás znamená povinnú jazdu k veterinárovi na RTG, aby sme zistili stav DBK (veľmi dúfam, že to budú nulky max. 1, nie kvôli uchovneniu ale hlavne kvôli jeho zdraviu). Na základe výsledku DBK budeme ďalej riešiť jeho výcvik, súšky a príp. uchovnenie.